Kam som to šlahol: čo sa v mojom svete udialo
Davaj prachy!
Aby som si osviežil info, musel som si prečítať koniec minulého článku. Je to predsalen už nejaký ten piatok.
Ja som svoje peňáze (mno, svoje... 2/3 mám požičané od rodičov) poslal hneď ďalší deň. Nejaké dva (pracovné) dni na to mi volala riaditeľka realitky, že prachy dorazili.
To bol prvý krok k tomu aby svoje perie pustila aj banka. Lenže prvý z X. Ďalšia vec, čo chceli bolo poistenie nehnuteľnosti proti živelným pohromám. Viete, keby náhodou tsunami alebo zemetrasenie... Nevadí, poistil som u Miškinej mamy.
Poistka nestačí, musíte mať vinkuláciu. Že čo to je? Tiež som nevedel. Ale už viem, že je to právo tretej strany (v tomto prípade banky) na primárne informovanie o poistnej udalosti a výplatu poistky. Akože skôr než ja. Pochopiteľne, keďže byt je dejure ich. Môj je len defakto.
Ani to nebolo dosť, musela prísť informácia z katastra, že je banka vedená ako záložník (alebo niečo také, viem, že toto nie je futbal, nevermind). Lenže táto informácia nie a nie prísť, lebo tety na katastri majú moc roboty a vôbec. Tak mi volala hypotečná poradkyňa, že by bolo lepšie keby som si zaplatil 1500,- a peniaze odišli len na dobré slovo. Resp. na plombu na katastri. Ktorá sa umiestňuje hneď po prijatí žiadosti. Uff, dobre.
Peniaze odišli a ja som čakal. A čakal. A potom už som čakať nechcel, tak som telefonoval. Že či by nešlo ten byt už odovzdať. A oni, že šlo, why not?
Tak som byt prijal a začal som do neho nosiť a voziť všetky moje blbosti. Ale to je už úplne iný príbeh. O ktorom sa mi písať ani nechce. Takže zase za polroka čau
Okomentované zatiaľ iba 0krát.
09:03
Ohodnotníkovať
