To som tak bol u Mišky doma a že ideme von. Z prechádzky sa napokon vykľubal ping-pong u nich na záhrade (majú skladací stôl, super vec) a potom, že či nevyskúšam jej staré korčule. No perfektne mi sadli, tak som ich rovno dostal. Nemusím si kupovať nové, muhehe.

V nedeľu sme si robili domáce hambáče, tentokrát z nízkotukového (7%) hovädzieho. Celkom to šlo, ale nabudúce skúsim polotučné (20%), toto bolo už dosť suché (smažím "na sucho" na kontaktnom grile), aj keď moja patentom chránená dokonale ochutená omáčka to pomerne zachránila .

Že ideme/sme boli na Kráľovu reč/Kráľovej reči som vám písal, film sa podaril a Colin kraľoval. Akože keď je niekto kráľ, tak je to Colin Firth a nie ten vypasený pakoň, čo porotcuje v Superstar.

Zase sa nám trošku ochladilo a zatiahlo, takže moje nové korčule pár dní zase nevytiahnem. Ale náladu mi spravilo to, že som povysával troch pavúkov, sviniarov.

V práci fungujem na starom dobrom princípe niekoľkých fáz. Začína to takým tým "á, pohoda, nemám moc práce, ale mám čo robiť, termíny sa stíhajú, veget". Potom mi niekto zadá úlohu, najlepšie 3 rôzny ľudia a všetko má byť hotové zajtra, to ma chytá panika a tuhá prokrastinácia, hrám flashovky. Potom sa na to začnem pozerať, prepadám ešte väčšej panike a začínam vidieť ako dostávam výpoveď. Potom sa začnem do toho ponárať hlbšie, pýtať sa ľudí, že čo a ako, termíny sú mi predlžované a ja začínam programovať. Všetko ide ok, potom zistím, že som niečo urobil úplne zle a zase prepadám panike. Napokon to opravím, vytiahnem nejaké esá z rukávu, odovzdávam vykonané úlohy a vraciam sa do stavu vegetu. Je mi jasné, že tie desiatky minút paniky mi skracujú život, ale aspoň sa nebudem potom trápiť až moje deti budú kreténi .

Okomentované zatiaľ iba 1krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

13:07

Ohodnotníkovať

Kecy