Kam som to šlahol: čo sa v mojom svete udialo
Ako sa moze nalada zmenit behom jedneho kratkeho a pritom narocneho dna 
Takze ked som rano vstal (co sa mi ale vobec, ale vooooobec nechcelo
) mal som taky podivny pocit ze ma nikto nema rad (no ono to ani nie je pocit ale skor kruta realita ) a tak vobec, ze sa to na mna akosi vsetko vali (boze skola 
), ze nic nestiham a tak dalej Lenze ako den plynul, bolo mi cim dalej tym lepsie, na prvom cviceni mi vsetko vyslo ako malo (hlavne preto ze sme takmer nic robit nemali
), na druhom to bolo este lepsie no a potom prisiel osudovy volejbal 
.Nie ze by som vyhral vsetky zapasy, ale bola sranda
Mal som aj par dobrych uderov (co sice nevyvazilo tie dve desiatky nevynutenych chyb, ale mne osobne to dost pomohlo ) 
, .Je zaujimave ze na volejbale koncievam cim dalej tym skor a vzdy so slovami ucitelky: "Ty uz mozes ist"
, , .Nasledoval pobyt vonku, hranie haka a tak
Vypocul som si rozhovor dvoch spoluziakov:
No.1: "Podme na beer..."
nikto nic...
No.1: "Podme na pivooo..."
zase nic...
No.1: "Mirec, pod na pivo"
No.2(pravdepodobne Mirec
): "Nemam prachy"No.1: "Ja ti poziciam, dame futbal, pod na pivo"
No.2: "Ale mne sa nechce"
No.1: "Tak nic..."
o 15 minut
No.2: "Tak ideme na to pivo?
"No.1: "Jasne, podme, kolko je hodin?
"No.2: "O pat jedna... to nestihame
"No.1: "Jak nestihame? aaaaaj
"No.2: "A kam?"
No.1: "Do Machnaca" (krcma asi dve zastavky autobusom od skoly
)No.2: "To je daleko
"No.1: "Tak podme na PRIFUK..." (Prirodovedecka fakulta, 5 minut chodze od nasej skoly
)No.2: "Tebe je asi jedno kam pojdeme, hlavne ze bude pivo, co?"
No.1: "Nooooo
"Ale pivo sa nekonalo a isli sme hrat karty, to bola zase sranda
Kedze sme hrali prevolavaneho snapsa, tak nieco ako normalna hra neexistovalo, to boli same 12tky, durchy, kontry a podobne V jednej serii sa mi podarilo spolu s Mircom (ak to fakt bol Mirec
) dosiahnut po dvoch hrach 72 bodov a po dalsich dvoch hrach to aj prehrat No a nakoniec prisiel Matlab, odovzdal som zadanie, dostal som 8 bodov z 10 (co vyvazilo 4 body z prveho zadania
) a potom cesta domov, ktoru mi sprijemnoval mierne podnapity chlapik v trolejbuse, ktory aj ked bol na opacnom konci, bol pocut az dopredu ako veselo vyspevoval ... proste haluz Okomentované zatiaľ iba 0krát.
18:47
Ohodnotníkovať
