Áno, blogujem zase o ďalší rok dlhšie. A stále viac či menej aktívne. Už päť rokov do vás hustím nejaké múdrosti.

Kto by si bol pomyslel, že pochabý študent automatizácie bude 5 rokov písať svoje zážitky a poznatky na blog? A že počas tých piatich rokov stretne dve úžasné ženy, do ktorých sa zamiluje a po pár týždňoch resp. mesiacoch sa s nimi rozíde? A že bude pracovať tri roky v Siemense? A že úspešne získa nielen bakalársky ale aj inžiniersky titul? A že sa stane strýkom tej najúžasnejšej neterky na svete? A že napíše dokonalé ale stále nedokončené dielo Deti Vekov, z ktorých dve kapitoly vyšli v prestížnom školskom časopise Oko?

Nikto. Verte mi, nemyslel si to nikto. Ani ja. A že som si o sebe myslel veľa vecí.

Čo sa stane za päť rokov? Bude ešte fungovať tento prístav šialenstva a občasných múdrostí, na ktoré prišli ľudia už pred desiatkami rokov a ja som ich znovuobjavil len preto, aby som ich hneď zabudol a neriadil sa nimi? A prečo je tu toľko otázok?

Ďakujem za dôveru, za čítanosť, za komentáre, za priateľstvo, za lásku, za uznanie, za úsmevy, za podporu, ale najviac, najviac som vďačný za každého jedného z vás, pretože každý z vás mal na môj život nejaký vplyv. A aj dobré, aj zlé vplyvy si človek musí vážiť, pretože ho niekam posúvajú.

Zostaňte so mnou, tak ako ja zostávam s vami .

Okomentované zatiaľ iba 1krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

19:36

Ohodnotníkovať

Kecy