Kam som to šlahol: čo sa v mojom svete udialo
Nikdy nechoďte tmavou cestou pri rieke o polnoci.
Tak sa stalo, že som na premiére HP 6 (Polovičný princ, mimochodom skvelý film) bol ukecaný na Bratislava in-line. To je taká akcoška, ktorej som sa už účastnil pred pár rokmi, že sa stretne tisícka bratislavských korčuliarov a cyklistov a spoločne idú centrom Bratislavy.
Všetko v pohode, dostal som zadarmo ľadový čaj Nestea (sponzora sa patrí spomenúť). Potom sme sa ešte zastavili na pizzu, pojedli, pokecali a bol čas ísť domov. Cca 11:35.
Všetko relatívne ok, pouličné osvetlenie +/- fungovalo, most Apollo osvetlený úplne krásne aj cyklocesta smerom na Slovnaft a vôbec dobre. Lenže potom sme to stočili, pretože sme museli, na cyklocestu popri Malom Dunaji. A to už nás s Dupim prepadali rôzne hororové myšlienky. Napríklad Samara
. To boli cca 4 kilometre v absolútnej tme, keď Dupiho svetlo dosvietilo asi 10 metrov dopredu a my sme išli rýchlosťou cca 22km/h.
Cestička široká približne 2 metre, z jednej strany úpätie kopca, z druhej rieka. Moc zábavné
. Nič sa nestalo, ale už len tie myšlienky zabezpečili aby sme sa báli ako malé deti. Prípadne, keď som štrachol prilbou o nízky konár, tak to bola prča
.
Bol to veľmi (ne)príjemný adrenalínový zážitok a síce som bol doma už o 0:20, zaspal som až pred piatou ráno... uff.
Okomentované zatiaľ iba 1krát.
10:14
Ohodnotníkovať






Kec namlátil(a) Lexi Žába