Napíšem len v skratke, pretože popisovať jedenásťdennú machuľu je moc aj na spisovateľa môjho formátu.

Extrémne skrátená verzia by znela asi takto:
Prišli sme, bavili sme sa, bavili sme sa o niečo viac, bavili sme sa úplně mrtě moc, bavili sme sa o niečo menej a potom sme sa bavili úplne najsamnajviac a potom sme odišli.

V predĺženej verzii sa vyskytnú aj nejaké drobné detaily. Možno. Naučil som sa totiž nič nesľubovať. Ani že ste to vy.

Takže – pre mňa tohtoročné FFko začalo už v stredu, keď sme mali s Grejvim malý filmový večer – Limonádový Joe a jednu epku Priateľov, pri ktorej Grejvi zaspal .

Vo štvrtok ráno sme sa vypotácali z Řečkovic (časť Brna), chytil ma revízor (sranda musí byť) a počkali na auto, ktoré nás dopravilo až do Chotě. Prípadne ako ju občas volám ja – ChotěZboř.

Tam sme sa onedlho stretli s Korchym a Petroitom, čo-to pofotili, zjedli roztopenú bonboniéru a vyrazili na registráciu. Prečo mám dojem, že idem až do moc podrobných detailov?

No, prvý deň... prvý deň bola nejaká diskotéka, alebo karaoke, alebo proste niečo, čoho sme sa zúčastnili, potancovali a vôbec bolo to fajn.

Ok a tu končia moje znalosti o dňoch, takže to vezmem nechronologicky. (už ste dostatočne zmätení, alebo mám pritvrdiť?)

Karaoke bolo dvakrát, na prvom sme s Grejvim spievali dvakrát Nirvanu a raz Beatles, na druhom raz Beatles. A vždy sme to tým ochlastom, ktorí nevedeli artikulovať poriadne nandali.

Inak bola ešte párkrát diskotéka... a hrali sme xkrát bang. Petroit mal narodeniny, ktoré sme oslávili a taktiež sme si tam zatancovali... no tancoval som viac ako za posledné tri roky dokopy. Hrozne rád tancujem, aj keď nie som žiadny expert... ale rytmus mám určite v krvi (a skúste so mnou nesúhlasiť – mažem komentáre ).

Hmm... hrali sme "volejbal", čo bola prča, lebo interný humor typu dynamit a holocaust. Čím neznevažujeme obete nacistického holokaustu. Ide o blížiaci sa jadrový holokaust, ktorý, verte mi, proste bude. Takže sa máme na čo tešiť.

Čo ešte... párkrát sme zašli na film (Deň, keď sa zastavila zem – dobré, Terminátor 4 – šlo to, SpeedRacer – tak zlé až dobré, Posledný dom naľavo – humorný horor, Avengers – dlhé, ale fajn), párkrát do reštaurácie... Dokonca aj na nejaké prednášky, čo mi pripomína, že kvôli okolnostiam som odprednášal Skrz na skrz prvou sezónou Atlantis a myslím, že sa to dalo. Držku mám ukecanú, tak prečo nie.

Jo a videl som skvelý WeX, čo je fanseriál. Výborná vec, chválim, dávam jedenásť hviezdičiek z desiatich.

Aby som to zhrnul – športu bolo dosť (bývali sme v treťom poschodí, schody som behal tak štyrikrát denne), utancoval som sa k bolesti nôh (fakt to nebolo z tých schodov, tancoval som desiatky hodín a dokonca ploužáky s trinástimi holčinami, moc dobrá vec), vymysleli sme tony interného humoru, nafotili tisíce fotiek... a tak. Dobre bolo, chcem znovu!

Okomentované zatiaľ iba 3krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

22:02

Ohodnotníkovať

Kecy