Kam som to šlahol: čo sa v mojom svete udialo
Gratulujeme!
Ešte za dávnych čias, keď bol v Bratislave sneh a ja som bol v Brne na sraze, vyrukovala Cíťa s tým, že sa blížia jej narodeniny (ako by som si to nepamätal
) a že teda oslávime.
Petroit si uvedomil, že z BA to mám do Pardubíc trochu ďaleko, tak mi navrhol, že by som prišiel už v piatok večer do HK. A ja som túto ponuku rozšíril o Grejviho a Hanku, tak sme si spravili malý súkromný filmový klub.
Filmošky boli dobré – Horší než smrt a Zohan. Dve výborné komédie. Pričom Horší než smrt hodláme zneužiť do nášho pripravovaného filmíku s kódovým názvom Ungodly hour.
Keď sa piatok skončil, začala sobota. To už sú také zákonitosti vesmíru a času. V sobotu sme išli spať a následne sme vstávali. Hanku napadlo, že by bolo fajn skočiť na spiaceho Petroita a Citronádu a ja som to zrealizoval. Nemali ma potom radi, ale čo už, nemusím byť vždy najobľúbenejší v miestnosti (ok, musím, ale pššt!).
Dali sme si párky a čajík a ktoviečo a potom sme... hm... čumeli na Sanctuary, ktoré sme doplnili o Big Bang Theory. A už sa išlo do Pardubíc.
Tam sme nejaký čas pobudli v Hypernove a potom vypadli do Garáže, kde už sa konala samotná oslava. Oslávenkyňu sme patrične odarili a ogratulovali.
K tomu sa pridali miešané drinky, pizza, stolný futbal (hell yeah!
). A všeobecný radostný pokec. Keď sa oslava k večeru rozpadla, naša partička zamierila do Citrónova, ktorý sídli v Pardubiciach – O(d)počinku
.
Tam sme pokračovali v načatom TBBT maratóne, ktorý skončil niekedy o jednej? O druhej? Proste v noci.
V nedeľu sme raňajkovali Cítinu tortu v tvare citrónu. Potom sme pozerali v telke Farscape/Stargate a napokon sme hrali žolíka. S obedom sa náš čas chýlil ku koncu, tak sme sa so zamilovancami rozlúčili my traja cestovatelia a vláčikom sme sa doviezli až domov. Niekto do Brna, niekto do Blavy
.Okomentované zatiaľ iba 0krát.
11:01
Ohodnotníkovať





