Išiel som úplne normálne z práce a keďže mi ušla 202ka, ktorá ide až na našu ulicu, rozhodol som sa prevetrať nožičky a ísť 208kou, čo znamená asi 10 minút sviežej chôdze.

Keďže sa obvykle počas tejto chôdze nudím, rozhodol som sa počítať kroky. Raz, dva, tri... desať, raz, dva, tri... dvadsať. A takto až do cca 340. Lenže potom... potom sa všetko zmenilo.

Už neviem ako presne to bolo, lebo celé to trvalo asi 30 sekúnd, ale zrazu som spozoroval divné správanie sa jedného bordového auta. Možno som počuj jemný náraz, každopádne som hlavou otočil mierne doprava a auto náhle chytilo šmyk a prekotilo sa o obrubník. Bol som v okamžitom šoku a snažil som sa odhadnúť smer letiaceho auta, aby so sebou nevzalo aj mňa.

Mal som viac šťastia ako rozumu, ak mám pravdu povedať. Preletelo asi 10-15 metrov odo mňa, ale bola to slušná šupa. Hneď som zbehol dole, či sú cestujúci v poriadku, vyzeralo to, že áno. Rozprávali, vystúpili z auta a pribehlo zopár ďalších ľudí, tak som si išiel po svojom.

Chcelo by to niečo inteligentné na záver, ale momentálne ma nič inteligentné nenapadá, takže... so long, fellas.

Okomentované zatiaľ iba 3krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

17:49

Ohodnotníkovať

Kecy