Neočakával som, že tieto dve osobnosti sa stretnú v jednom článku, ale stalo sa.

Začalo to koncom apríla, keď som cez lapidušiu poštu požiadal jednu milú slečnu o spoločnú fotku. Súhlasila, ba dokonca to vyzeralo, že je z toho nadšená.

O niekoľko dní neskôr som nejaký jej príspevok použil vo svojej paródii na bulvár a dali sme sa do reči. Čím viac sme sa spolu bavili, tým viac sa mi páčila. Nešetrila lichôtkami na moju adresu a to je pre egocentrického ješitného chlapa ako droga.

Nechcel som vzťah na diaľku, dokonca som jej to aj povedal. Ona zase chodila s nejakým chlapcom, ktorý ju sklamal, takže si ďalší vzťah predstaviť nevedela. Lenže naša vzájomná náklonnosť bola proste silnejšia.

Nemyslím, že bola chyba plánovať budúcnosť s dievčinou, ktorú som predtým videl dohromady pol hodiny. Skôr naopak – ujasnil som si v hlave čo od života očakávam a chcem. Myslel som, že ona v tom má tiež jasno.

V polovici mája, konkrétne 18., sme mali prvé rande. Bolo to úžasné a týždeň po tom sme sa videli znovu. Naše plány sme postupne konkretizovali a ona občas nezabudla dodať aký som skvelý, úžasný a sladký. Začínal som ju milovať, čo som jej následne aj povedal a ona reagovala tým najlepším možným spôsobom – tiež ma milovala. Aspoň to tvrdila.

Lenže potom nastal zlom. Po treťom rande v polovici júna na mňa zrazu nemala čas. Škola, domáce povinnosti, kamaráti... to všetko malo prioritu pred kontaktom so mnou. Stačilo by mi desať minút denne, nejaké potvrdenie, že ma má stále rada, ale to neprichádzalo. V mysli som sa preto začal viazať na festival v Chotěboři, kde sme mali v pláne kopec spoločných aktivít.

Lenže jej boli aj tam prednejší kamaráti. Nesmel som sa jej dotknúť, nesmel som ju pobozkať a aj keď to nepovedala, mal som pocit, že každé moje slovo ju otravuje. Povedal som si: "Fajn, dám jej dva dni pokoj, možno sa to zlepší."

Kdeže. Napriek tomu, že tvrdila, že je chorá, chodila každý večer chlastať (podotýkam, že má sedemnásť) a ja som jej bol voľnejší než XXL pončo.

Napokon som sa rozhodol, že jej dam ešte jednu šancu – na tancovačke som ju vyzval do tanca, ale ona ma zrušila, pretože nejakí dvaja týpci ju chceli pozvať na drink. A to dá rozum, že chlast zadarmo je lepší, než tanec s človekom, s ktorým chcela mať deti. To bola posledná kvapka – kúpil som si poldecák jablkovej vodky, exol som ho a rozišiel sa s ňou.

A jej reakcia? "Já jsem si to myslela", alebo niečo v tom zmysle. Na moju otázku, prečo to neukončila skôr, povedala, že sa o tom nechce baviť a kaziť si večer. Asi sa nikdy nedozviem, prečo ma donútila aby som sa s ňou rozišiel. Ale bude to len ďalšia nevysvetliteľná záhada v mojom živote.

Btw.: Hľadám nefajčiarku primeraného veku z Bratislavy. Píšte maily, alebo na ICQ, ďakujem .

Okomentované zatiaľ iba 11krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

21:14

Ohodnotníkovať

Kecy