Veru, už to tak bude. Mám dva tucty rokov, milý denníček. A semester na 99,99 (+0,01) % úspešne za sebou.

To vám bola sranda, ľudia... Odklikal som si skúšku z databáz a išiel som za Veselým. To je ten starý ujo, čo má na starosti Mnohorozmerné systémy, z ktorých som mal bobky. Že reku, či má výsledky zo skúšky. A on že reku hej, ale že mám počkať, až dopíše mail. No to vám bol pôrod... klepal všetkými dvoma ukazovákmi a aj to každé druhé slovo opravoval. Po asi desiatich minútach mail konečne odoslal (imho plná prdel chýb) a venoval sa mne. Najprv ma zarazil tým, že mám len 12 bodov (potreboval som 20), začínal sa mi v hlave rozbalovať plán, že čo teraz, ako to vyriešiť, keď ma napadla dobrá vec – že nech mi ukáže písomku. Hľadal, hľadal, samozrejme bola na spodu a čo nevidím – 20 bodov. Ten starý... profesor sa pomýlil. Magor. Takže som za vodou, uff uff.

Zároveň som v deň svojich 24. narodenín podpísal novú zmluvu... na dobu neurčitú, s o 30% vyšším platom ako naposledy. Pekne. Ešte tak keby mi šéf povolil v lete neplatené voľno, bol by som fakt happy.

Nuž, čo ďalej... Elušík mala tiež narodeniny, takže dohromady sme mali peknú štvrťstoročnicu... Darí sa jej dobre, ak vás to zaujíma , pekne sa na mňa škerí a to sa mi páči, pretože tak to má byť.

No a v sobotu máme s láskou tretie rande, tak celú svoju duševnú energiu po skončených skúškach venujem myšlienkam na tento deň. Teším sa, ako inak .

Okomentované zatiaľ iba 4krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

17:29

Ohodnotníkovať

Kecy