Clovek by nikdy nepovedal ake prijemne je nechat depresivnu naladu dolahnut na mysel... dlhych 20 rokov som sa tomu branil ale dnes cynik vo mne ustupil romantikovi, ktory, zda sa, nabera cim dalej tym vacsie rozmery... ze by som uz konecne dospieval?

Nemam zly zivot, mam skvelych rodicov, mam co jest, mam kde spat, chodim na vysoku skolu, mam kamaratov, mam vsetko co potrebujem a dokonca aj nieco naviac, tak preco mam depresiu?

Ze by som si konecne uvedomil ze laska je dolezita? Zrejme na tom nieco bude... uvidime ako sa moj zivot bude nadalej vyvijat :-)

Kecy