Myslím, že to nebudem zdržovať a rovno to vybalím. Už pár týždňov sa mi páči jedna slečna, čo cestuje rovnakým trolejbusom ako ja.

Lenže, tí čo ma poznajú vedia, že som introvertný exhibicionista (akože diagnóza), aj keď sa to už trošku vylepšuje. Ničmenej, osloviť neznámu slečnu v buse... to chce riadnu odvahu.

Aby som si to zjednodušil, išiel som z práce na konečnú trolejbusu, pretože som vedel, že tam nastupuje. Počkal som až kým sa objavila a prefíkane som si sadol vedľa nej. Hm, lenže čo teraz.

Sedím vedľa tej nádhernej osoby a čumím ako sa hrá na mobile hru. Som celý mokrý, prsty na nohách mi modrajú a môj účes dávno nepripomína zástup státisícov vlasov ale skôr korunu stromu v novembri. Potom slečna vytiahne nejaké papiere. Pohľadom zisťujem, že ide o odchody vlakov do Innsbrucku na dátum 19.10. Potom študuje diár, zahliadnem pár nickov s hviezdičkou, asi dátumy narodenia.

Pristúpi jej kamarátka a dajú sa do reči. Dozviem sa, že oná slečna má brata a sestru, pričom sestra má dvoch synov. O nejakom priateľovi nezačujem ani slovo. Z Innsbrucku sa vykľuje dovolenka v Taliansku. Kamarátka slečne ešte ponúkne noviny, aby sa nenudila, slečna odmietne, čo beriem ako signál.

Kamarátka vystúpi a slečna zase vytiahne mobil, že sa ide hrať. Nesmelo sa opýtam, či sa môžem pozerať. Najskôr nereaguje, tak ju asi trištvrte sekundy hypnotizujem a napokon súhlasí. Vraj ak ma to nebude nudiť. Predstavím sa. Dávame sa do reči.

Síce bola veľmi priateľská, ale z diskusie nevyplynul žiadny náznak, že je open for business. Každopádne som získal jej e-mailovú adresu, tak uvidíme, či z tohto mraku zaprší, alebo som len získal cennú skúsenosť .

Okomentované zatiaľ iba 9krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

18:14

Ohodnotníkovať

Kecy