V živote každého Jimiho nastane obdobie, keď prestane žiť a začne prežívať. Jimi nežije pre dnešok, Jimi žije pre budúcnosť. Keď je budúcnosť ďaleká, hmlistá a neistá, tak Jimi logicky nemá pre čo žiť.

Mňa v najbližšej (rozumej dva týždne) budúcnosti nič "veľké" nečaká a tak sa nemám na čo tešiť a v konečnom dôsledku sa mi ani nechce tvoriť. Na preklenutie mojej tvorivej krízy vám doporučujem prečítať si celé Deti Vekov, uvidíte, že vám to teraz dodá úplne iný pohľad na vec .

Inak som odovzdal Plničku Fliaš Extended (minulý rok bola Kofola, teraz Vinea), bohužiaľ iba za 14/15 bodov. V robote sa pomaly dopracovávame k výsledku aj za cenu toho, že za posledný týždeň sa urobilo viac ako za posledný mesiac a za ten sa urobilo viac ako za posledného polroka.

Moje šialené sestry a ich pološialený polovičníci idú robiť taký malý Kulový Blesk, tak nesnívajú o ničom inom a mama kvôli tomu tiež nespáva.

Ja som sa na čas vzdal boulderingu a aj lozenia obecne, pretože moje jemné ručičky na takú a hlavne dlhodobú záťaž proste stavané nie sú a inak som aj lenivý. Kolená sa tiež ozývajú a do toho ešte aj jarná únava... no proste fuj.

Na Lapiduchu to tiež umiera, aj keď taká veľká komunita má predsalen dosť veľký poločas rozpadu. Zánik sa ale podľa mňa odvrátiť nedá, no uvidíme.

Okomentované zatiaľ iba 4krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

09:22

Ohodnotníkovať

Kecy