Vo štvrtok ráno ma prebudilo nepríjemné vysielanie Slovenského Rozhlasu 1. Teda ono možno aj bolo príjemné, ale o 5:28 vnímate všetko inak. Ba priam až nepríjemne.

Tak či onak, 6:10 som sedel vo vláčiku EC175, ktorý 6:19 vyrazil z Bratislavy do mojich zbožňovaných Pardubíc.

Tam som dorazil sľubovaných 9:25 a stretol som sa s Lenkou, ktorá mi úspešne (teda podľa toho, čo považujete za úspešné ) robila spoločnosť, kým sa ukázal Petroit s Citronkou (Petrou) a Joginou a potom ešte vtedy, keď zmienené tri postavy odišli do Hypernovy a my sme čakali kým príde Korchy. A vlastne aj potom mi robila spoločnosť, lebo Korchy bol akýsi unavený.



Následne sme sa odobrali k vlaku, kde sme sa rozlúčili s Lenkou a nasadli sme doň. Vo vlaku Korchy otravoval so StarTrekom, ale my sme na to nedbali a hrali sme človeče nehnevaj sa na Petroitovom notebooku.

V Chotěboři sme vzhľadom na obrovskú časovú rezervu obsadili lavičky na námestí v takom tom kváziparčíku a onedlho nás poctila svojou prítomnosťou Konhoota (a.k.a. KonKrůta ). A začala bitka o hopiki (skákacie loptičky)





Boj sa odohraval aj kvôli blízkej fontáne. Istá osoba, teda vlastne krůta, tam nechcela dobrovoľne skočiť, tak jej muselo byť pomohnuté . A inak si Korchy občas trhal vlasy. Petrine vlasy. A ja som si spokojne oddychoval v Janičkinom lone. To som ešte mohol .

Potom sme sa išli zaregistrovať, čo sme stihli ako prví . Následne sme si všetci poobsadzovali postele a na našich troch vtedy ešte neprítomných spoluspiacich (Jack, Miniel a Taggart) zostali skutočne najlepšie kúsky .

Jack sa dostavil čoskoro a pár desiatok minút na to aj ostatní dvaja. Keď už bola tma a my sme boli všetci tam kde sme mali byť, vyšli sme si do kina. Samozrejme cielene . Na Pirátov z Karibiku 2. Vôbec sa nedivím, že ten film zarobil miliardu dolárov. Fakt super . No a potom sme (ako obvykle) idlili . Hudbička, hlášky, strieľanie zo zbraní, a tak podobne. Veď to poznáte .

V piatok ráno sme... spali . Inak si na nič nespomínam, až na to, že sme sa zvítali s Ravennou a Veersom a zase sa isté osoby pokúšali dostať Konhootu do fontánky, aj keď tam už akosi nebola voda .

Potom sme boli asi na nákupe a chystali sme sa ísť na film, ale objavila sa Miniel, ktorá natoľko provokovala Jacka (jemu stačí samozrejme málo, ale to je vedľajšie ), že po nej vybehol s nabitou P90tkou, avšak zabuchla dvere natoľko šikovne, že sa nedali otvoriť. Jack ešte chvíľu hovoril "No tak jsme se zasmáli, a teď to můžeš odemknout." a Miniel na to "Já to nezamkla!" . Fakt to nezamkla. Zalomila jazýček . Pár desiatok minút sme sa to snažili vybrať von, ale akosi to nešlo, tak sme sa aspoň bavili.

Korchy považoval za najlepšiu zábavu otravovanie Konhooty, pretože sa s ňou neustále bil o hopík. S radosťou sa pridal aj Jack .





Najlepšie však bolo, že sa začali ... nuž... pichať . Akože prstami, aby bolo jasno a akože do rebier a tak podobne . Každopádne výraz "píchy píchy" doslova zľudovel . Takže napokon bola Miniel totálne na nervy, že čo nám to spôsobila a my sme sa skvele bavili. A na film sme nakoniec nešli lebo sme objavili neobsadený stolný futbal a zadarmo! .

Vystriedali sme rôzne kombinácie hráčov a vynikajúco sme sa bavili. Ja osobne som sa najviac bavil, keď Korchyho vystriedal taký jeden poloprofík, ktorý hral v mojom tíme v obrane. To sme hrali dve hry na 9:9 (na druhej strane Jack v útoku a Janička v obrane) a obe sme napokon posledným gólom vyhrali. Proste sranda .

Nuž a večer sme... idlili .

V sobotu... v sobotu sme boli myslím v Penny Markete, kde vznikla táto fotka:


(Keby niekto nechápal, tak tá holčina má nick Cit.ron )

Potom bol SG Jukebox . To vám bol kompost najväčší. Ja s Jackom (a čiastočne Joginou, Taggartom a Miniel) sme spievali do tých songov, pričom pánbů = Korchy a tak podobne . Keď bežali Petroitove music videa, tak sme skandovali "Petroit, Petroit!", načo bol donútený (celý červený ako paradajka ) postaviť sa.

Aby toho nebolo dosť, tak sme si na záver ešte zakričali, že StarTrek, Andromeda, Smallville a samozrejme Modrý trika SUX .

A neuveríte, čo sme robili večer. Neidlili sme! . Čumeli sme na Sexenprise, Spaceballs, hrali sme Bang! a pochovali sme Petroitove ICQ . Spapali sme vynikajúcu tortu od Jany spolu s rakvičkami (najviac sa nadlábla Citronka ) a bolo nám veľmi fajn. Až natoľko, že sme snáď ani nechceli ísť spať. Ale spánok je dôležitý a tak sme tú chuť prekonali. Všetci okrem Jacka a Joginy, pretože Jack odchádzal skoro ráno a Jogina je... Jogina (zasvetení vedia ).

V nedeľu sme sa vypratali z cimry, zahrali sme si naposledy futbal, počkali sme si na (včas chodiaci ) vlak do Pardubíc, kde sme sa rozlúčili. Ja som ešte pobudol nejakú tu minútku s nachladnutou (nemáš furt loziť na ten balkón ) Janou, ktorá sa na mňa mimochodom úplne bezdôvodne naštvala a potom som sa aj ja pobral domov. Vo vlaku ma, už ako obvykle, prepadla melanchólia a smútok za uplynulou zábavou, aká sa naskytne len raz za čas. Nič to za to, Silvester to istí. Len sa nesmiem zase pohádať so ZuSkou, tak mi v tom držte palce .

P.S.: Vo vlaku domov boli nejakí Nemci vystupujúci v Břeclavi a nanútili mi nejaké jedlo, čo mali na cestu a nezvládli zjesť. Tak neviem či som na nich pôsobil ako socka alebo čo... .

Okomentované zatiaľ iba 9krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

19:26

Ohodnotníkovať

Kecy