Písal sa rok 2115, keď sa jednej praobyčajnej mamičke narodil jeden praobyčajný synček. Napriek všetkým predpokladom však nebol až tak praobyčajný. Obyčajný možno ale praobyčajný v žiadnom prípade. Táto rodina mala veľmi dlhý rodokmeň, avšak stratený v dejinách. V dejinách vekov.

24.12.2121 – 18:32
„Raz, dva, tri. Skúška mikrofónu. Skúška. Skúška.“

Synček dostal svoj vytúžený vianočný darček. Diktafón.

24.12.2121 – 18:34
„Mamí! Mamí! Ono to funguje! Ďakujem!“

Radosť mal nesmiernu. Avšak ako to obyčajne býva (ba snáď aj praobyčajne), takéto darčeky často končia v koši, na povale, či v garáži. Nezriedka aj v pivnici.

Na tomto darčeku však bolo čosi prazvláštne obyčajné a zároveň praobyčajne zvláštne. Tento diktafón mal ovplyvniť dejiny. Riadením osudu sa preto nášmu hrdinovi dostal po dlhom čase opäť do rúk. Po dlhých sedemnástich rokoch, po dokončení vysokoškolského štúdia, keď sa hodlal postaviť na vlastné nohy a preto si bral od rodičov všetky svoje veci.

14.06.2138 – 14:17
„Raz, dva, tri. Skúška mikrofónu. Skúška. Skúška.“

14.06.2138 – 14:19
„Zaujímavé. Po toľkých rokoch a stále funguje. Mám také tušenie, že ho budem potrebo...“

14.06.2138 – 14:38
„Došli baterky. Nečudo, veď mali 17 rokov. No nič, dobalím si ostatné veci a poberiem sa do svojho nového bytu. Potomok končí.“

Potomok sa nikdy nedozvedel, prečo dostal tak prapodivné meno. Potomok sa na to nikdy ani nepýtal. Neprišlo mu až tak prapodivné. Veď každý je niekoho potomok. On bol však potomkom slávnych predkov.

Keď sa dostal domov, na diktafón takmer celkom, ale nie úplne, zabudol. Spomenul si na neho až v poslednej chvíli. Stačilo by zaváhanie dlhšie o pár sekúnd a bola by ho rozbila mačka. Mačka menom Merual.

14.06.2138 – 18:05
„Fuj, Merual. Fuj. To nie je hračka pre teba. Občas mávam pocit ako by si mi skutočne rozumel. Veď ty si milučký kocúrik, všakže? No poď, dám ti niečo papať.“

Merual skutočne rozumel. A Potomok sa iba mal dozvedieť prečo tomu bolo tak. Potomok sa toho mal dozvedieť ešte mnoho. Tajomstvá, o ktorých sa iným ani nesnívalo. Ani Potomkovi samotnému.

Okomentované zatiaľ iba 4krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

18:35

Ohodnotníkovať

Kecy