Po tom, čo sme mali v pondelok spoločnú cestu (cca. 10 minút cesta na zastávku+čakanie na bus + 20 minút v buse) sa v utorok Evička v práci neobjavila. Že by ju to až tak zmohlo? Ale nie, vraj je chorá... škoda, preškoda.

Inak by som sa mal trochu obmedzovať v písaní o práci, pretože začína hroziť, že moji spolubojovníci si začnú Jimi's Land čítať .

Toľko k prvému úvodu, teraz je na rade ten druhý (ešte vás dnes čaká aj tretí ).

Už je tomu hádam aj desať rokov, čo som žal úspechy s imitáciou Václava Klausa, vyslovujúc vetu "No, ale kdo vám ty peníze dá?" Avšak, môj hlas už nie je čo býval, Václav Klaus už tiež nie je čo býval a vlastne ani tie peniaze už nie sú čo bývali.

Takže bolo treba začať ich zarábať. To že ich hodlám vymámiť zo Siemens PSE s.r.o. je pre vás známa vec. Koľko presne ich však vymámim som sa dozvedel až dnes (je to toľko koľko som +/- čakal a som vysmejený ako slniečko (áno, som Žid)). A aj to nie je celkom pravdivá informácia, pretože minulý mesiac som robil len tri týždne.

Tretí úvod.
Inak by som nemusel blogovať v pracovnej dobe, lebo šéfovi by sa to nemuselo páčiť. Ale šéf je v Nemecku a ja sa teším, že ma za blogging konečne niekto platí . Okrem toho nemám moc do čoho pichnúť a to sa mi už podarilo odhaliť a odstrániť jeden trošku väčší memory leak (ktorý som síce aj vyrobil, ale pšššt), spojazdniť stress test, dokonca aj pre scenár číslo 2... a aj keď nedokážem poslať jeden parameter (resp. dokážem, ale hádže to voľajaký neskutočný error), rozhodol som sa, že už mám na dnes padla. Ale musím tu ešte pár desiatok minút zostať...



Okomentované zatiaľ iba 4krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

15:20

Ohodnotníkovať

Kecy