Zvolil som trochu neoriginálny názov, ale tá Epizóda 4 k tomu tak zvádza... ale trochu to aj sedí.

Takže... ráno som sadol na T-bus (inak už na zastávke som si všimol spolužiačku z prvých troch ročníkov na základke (t.j. som sa s ňou tak trochu viac rozprával naposledy pred 13 rokmi ) a všimol som si, že je z nej celkom kočka, len som bol dosť nervózny z toho, že sa dnes zoznámim s milión ľuďmi, tak som sa nepúšťal do obnovy nášho priateľstva... ničmenej, ak sa mi pošťastí ju stretnúť znovu, tak sa s ňou iste do reči dám), potom na A-bus a hľa, neubehlo ani 40 minút a už som si to šinul Dúbravskou cestou až k Westend Court, k budove Siemensu.

Tam som zašiel až na siedme poschodie, kde som si pekne počkal na milú tetušku, ktorá mi dala zmluvu na podpis, nuž a o deviatej už som sa hlásil na svojom pracovisku. Tam ma môj nový šéf (ktorý bude mojim šéfom len krátko) zoznámil s pracoviskom, niekomu sme šlohli akúsi šunku (akože komp) s prísľubom, že časom (ževraj do týždňa...) dostanem lepší, potom ma zoznámil s kolegami (a kolegyňou Evou ... inak je to tam banda FEIkárov ) a napokon ma oboznámil aj s tým na čom budem pracovať. Kupodivu som to celkom pochopil a potom som si na nete čítal infošky pre zamestnancov a študoval som XACML (nejaký štandard, ktorý budeme implikovať do systému). No a potom sme s chalanmi (ináč si so všetkými tykám, čo je trochu divné, lebo tí ľudia majú isto cez 30 rokov ) zaskočili na obed. Celkom v pohode to bolo.

Trochu mi liezlo na nervy, že ma to furt odhlasuje z lapiduchu (ešte, že som si hneď stiahol Firefox, lebo pracovať v IE je UTRPENIE! ). No a to je asi tak všetko... skrátená odpoveď na otázku "Ako robota?" by imho kľudne mohla znieť "Áno" .

Okomentované zatiaľ iba 9krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

19:10

Ohodnotníkovať

Kecy