Zistil som, že rubrika "čo mi na um zišlo" je zvolená, nazvaná a celkovo navrhnutá veľmi nešťastne. Nejde ani tak o to, že by mi na um zchádzalo málo vecí, alebo že by som si ich potom nepamätal, ako o to, že ak ma už aj niečo napadne a celkom výnimočne si to zapamätám, je to taká strašná kravina, že dokonca aj ja sa s tým hanbím prezentovať. A to, uznajte, je už fakt silná káva .

Ničmenej, každopádne a v každom ohľade je dnešok posledným dňom mojej slobody. Iste, už neskutočných 16 rokov chodím pravidelne (a bez prestávok (ak nepočítam prázdniny )) do školy (predstavte si, že štvrtina obyvateľstva Zeme je mladšia) ale predsalen je iné študovať a pracovať. Samozrejme, že šikovný jedinec ako ja, sa dokáže flákať aj v bani, alebo na nútených prácach (treba jednoducho vedieť ako na to), ale aj ja (a bude to veľké prekvapenie) mám svedomie. To je šok, čo?

Tak či onak, zajtra sa začína môj nový život. Myslím, že žiadny iný deň (ak nerátam jedno nenápadné takmer letné popoludnie v roku 1984) nebol natoľko dôležitý a zásadný ako piate výročie pádu New Yorkských dvojičiek. Zajtra večer očakávajte môj mega come back, pretože plánujem veľkú vec. (Až zajtra zistíte, ako strašne teraz kecám, tak uvidíte, čo je to sila reklamy, a to som marketing ani neštudoval.)

Tak zajtra, fellas.

Okomentované zatiaľ iba 6krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

19:00

Ohodnotníkovať

Kecy