Posledné tri dni si strihnem naraz, pretože:

1) Poznámky k týmto trom dňom vyzerajú takto: "22.7. day off"

2) Imho už stačilo

Takže, poďme rýchlo na to. Deviaty deň nebol dňom off len preto, že sa väčšina osadenstva v ôsmy deň zrúbala pod obraz boží. Bolo to aj preto, že pršalo. Veľmi, veľmi pršalo. Pätica odvážlivcov sa však vybrala na čučoriedky.

Samozrejme som bol jeden z nich a tak som najprv asi 20 až 30 minút zháňal čosi nepremokavé, vhodné na zber lesných plodov a hlavne aspon približne v mojej veľkosti. Ochotne mi svoju bundu požičala Ivka, ničmenej som ju napokon nepotreboval a ani som si ju nevzal . Čučoriedkari boli okrem mňa Yfq@, Gabo, Kajo a Janco. Po ceste na čučoriedky sme preberali rôzne mená a o Kajovi sme sa dozvedeli, že jeho prostredné meno je Kristián a ja som si to tak dával dohromady, že jeho iniciály sú vlastne KKO, Ká Ká O... Kakao. Tak sme si z neho chvíľu robili srandu, že ho budeme volať kakao .

Okrem čučoriedok sme po ceste zbierali aj jahôdky, prevažne tie olovnaté, čo rastú pri ceste . Naše milované Ivanky nám potom uvarili fajnovučký puding, ku ktorému boli čučoriedky, jahôdky, piškóty a ešte hádam nejaké ovocie... tuším konzervované mandarinky. No proste balada.

Desiaty deň. Ešte pred pár dňami som to konzultoval s mojou treťorodenou a vravela mi, že oni išli do Mlyniek (ak sa mýlim, tak ma oprav ) a my sme sa vyvalovali na pláži pri jazere. Hrali sme karty, skočili sme si do ľadovo studenej vody a normálne sme idlili.

Keď nás to prestalo baviť, išli sme na člnky. Hm... to by bolo celkom fajn, ale akosi sa to zvrhlo na vojnu člnkov, takže ja a Dupi sme skončili totálne mokrí. No nič to za to, aspoň som sa nemusel sprchovať .

A nasledoval posledný večer, počas ktorého ma takmer všetci totálne vytočili a Veve odišla s kamarátom, ktorý sa pre ňu zastavil.

Jedenásty deň bol dňom odchodu. Takže sme balili a upratovali čo sa dalo aj nedalo, trochu sme poohovárali tetušku, čo sa o chatu stará, veď to poznáte. Chvíľu sme posedeli u Jožiho, Ivka mu napísala geniálny reklamný nápis (bude fote) a napokon nás auťáci opustili a zostali sme len traja – Katka, Dupi a ja.

Ešte sme posedeli u Joža a potom už sme sa pobrali na stanicu. Vlak prišiel s maličkým meškaním a na našu radosť sme si obsadili celé kupé len pre seba. Majo pustil na notebooku mp3ojky a my sme príjemne oddychovali.

V BB sme opäť absolvovali (aj keď vlastne, ak dobre rozmýšľam, tak ja jediný som to absolvoval dvakrát ) "prekládku" kvôli oprave mostu a zase sme si obsadili celé kupé pre seba . Snáď ani nemusím dodávať, že sme došli v zdraví a ak to bude čo i len trochu možné, rád by som si Dedinky zopakoval aj o rok.

The last but definitely not the least photos:

Deň deväť:

Juchúúú, ale sme toho nazbierali.


Hmm, robí sa mňamka... a ktože to sliedi za oknom?


No predsa Jimík .


Pudingový smajlíci. Aj tak sa na nich hnevám, že čo vyrobili mne.

Deň desať:

Pláž a my. Respektíve my na pláži.


Mokrí až za ušami. Preto idem ako posraný.

Deň jedenásť:

Toto všetko sme vypili. Hanba nám. Teda... hanba IM.


Dvojitý ruksak. Praktické a módne.


Yfqin zadoček


a detail. No nechyť si. Chytil som si. Dobrý pocit.


Kakao a ... kakao


Ivka píše reklamu


A vlakovníci. Posledná fotečka.

Okomentované zatiaľ iba 8krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

17:30

Ohodnotníkovať

Kecy