Piatok pokračoval tam, kde štvrtok skončil. Dažďom. Boli sme síce čiastočne znechutení, ale aj veľmi hladný a namlsaný na toasty. Tak sme sa vydali nakupovať aby sme mali čo do tých toastov dať a hlavne aby sme to mali do čoho dať.

Po návrate z nákupu sme si celkom nečakane spravili toasty za neustáleho dažďu. Ehm, neviem ako vám to mám oznámiť, ale zo 4.8.2006 je dohromady len 8 fotiek , v poznámkach mám už len jednu vec, ktorú som vám nepovedal a tak bude lepšie ju povedať a skĺbiť piatok so sobotou .

Takže v piatok sme, aby sme zahnali dážď, hrali prší a keď to nepomáhalo sme siahli po žolíkoch. Inak sme celý deň len polehovali, žrali toasty a idlili.

V sobotu, na naše šťastie, nepršalo. Deň však začal veľmi letargicky. Najprv zvonil Janin mobil asi 7x, potom môj dvakrát a napokon ten jej ešte trikrát. To bola naša poistka, aby sme nezaspali a vstali včas. Ničmenej, keďže sa nám nechcelo, tak som uzimenej Janičke prepožičal môj (mokrý, hehe ) spacák a sám som si ľahol na jej mäkké bruško (ježiš, tam mi bolo tááák dobre ), lebo moja časť stanu bola prepršaná .

Keď sme vystrčili zobáky von, zistili sme, že Incik so ZuSkou už o dušu balia, tak sme sa k nim pridali. Balili sme a balili... a balili...

Každopádne, prišla ZuSkina mama, tá nám ešte pomohla so skladaním stanu a odviezla nám veci, aby sme ich nemuseli ťahať na stanicu a teperiť sa s nimi vo vlaku.

Vo vlaku (ako pekne pokračujem, čo? ) som prinútil Incika aby mi ukázal ako programuje v PHPčku a veľmi sa mi to páčilo. Aj keď vlastne len dorábal jednu stránku, kde používal furt SQL a preto to vyzeralo celkom jednoducho.

Potom som si v Hradci uvedomil, že sme v Hradci a Petroit musel narýchlo vypadnúť . Potom sme boli už len traja, keď sa Incik odpravil k ZuSke, a to Jana, Petra a ja. Išli sme k Jane a Petra sa niekde stratila, lebo rozhodne viem, že potom s nami nebola ale nemám to poznačené v poznámkach . V poznámkach mám len toľko, že sme hrali človeče a pritom sme čumeli na Trpaslíka. To bolo obecne pomaly to najlepšie z celého AfterConu .

Hrali sme totiž na doske pre 6 hráčov dvaja. Každý za troch a ja som s každou kockou, ktorú mi Jana pridelila (vem si tuhle, vem si tuhle ) hádzal samé šestky. A aby sme mali čo najväčší komfort – rozložili sme sa na zemi, dal som dole monitor a tak sme pri tom mohli ležať a videli sme aj na Red Dwarfa .

Ešte som vlastne dostal plyšového králička, ktorého som (celkom nečakane) pomenoval Joginka.

Tak to je z týchto dvoch dní všetko, ešte tu však máme obľúbené a aj zahraničnými čitateľmi veľmi žiadané fotečky.









A tak nejak ma nenapada čo k tomu napísať, takže tentokrát bez komentára.

Okomentované zatiaľ iba 3krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

13:50

Ohodnotníkovať

Kecy