Nechýbalo veľa a plán 10K som bol rozhodnutý pod váhou hnusného počasia, vysokého stresu a celkovej frustrácie zrušiť. Na moje, vaše a všeobecné šťastie sa tak nestalo, lebo skúšky uplynuli ako voda Dunajom, frustráciu odplavil dlhotrvajúci dážď humoru a veselosti počas narodeninovej oslavy a Slnko vyšlo s takou pompéznosťou ako ešte nikdy.

Takže namiesto zbabelého úteku z poľa nesplnených sľubov a snov som sa rozhodol pritvrdiť. Do konca nám zostáva ešte 105 dní, počas ktorých musím prejsť 9000km, pretože dnes som úspešne dokončil prvú tisícku. Nebudem dlho namáhať vaše hlavičky, vychádza to na 85km/deň. Uff. Akoby to nestačilo, minimálne 25 dní nebudem môcť bicyklovať kvôli tomu, že budem mimo domu a ďalších aspoň 20 bude zlé počasie. Takže... sa nám to zhoršilo na 138 km denne . Čo, samozrejme, zvládam... teda... možno... uvidíme .

Tu predošlú časť som písal doobeda, keď som počítal s tým, že dnes prejdem plánovaných 120km. Lenže... Jimi mieni a počasie mení. A nielen to. Počasie sa mení. Určite sa vám niekedy stalo, že vás na bicykli zastihol dážď (zdravím Lenku a Lucku-pralinku ). Mne sa to stalo dnes. Trikrát .

To si tak veselo pedálujem po hrádzi a zrazu sa tak obzriem dozadu a že uh. Čiernota ako v Spišskom Štvrtku (pre neznalých: je tam vysoká koncentrácia přičmoudlých). O pár stoviek metrov ďalej stretnem Joža a ten mi hovorí: "Ani nechoď ďalej, zmokneš." Bullshit. Za prvé nezmoknem a za druhé by som zmokol aj tak .

Prišiel som na koniec a pomaly som sa otočil. Dokonca sa mi zdalo že čiernota ustúpila smerom na Rakúse a nám, poctivým Slovákom, dá pokoja. Nedala. Objavila sa za prvou zatáčkou. Nuž nevadí. Zmenil som prevod na ľahší, zaujal som pozíciu naježená mačka a išiel som v ústrety najhoršiemu. A hľa, bolo to celkom v pohode... houby, nebolo. To sa mi iba zdalo, lebo to bola nultá vlna. Potom prišla tá prvá. Koniec koncov ani to nebolo najhoršie. Síce pomerne dlhé tri minúty ale nie najdlhšie v mojom živote. Potom vyšlo slniečko a spolu s protivetrom ma pekne sušilo. Ako bola vozovka totálne rozpálená, tak som normálne prechádzal parou . Cool pocit.

Lenže... to by som nebol ja, keby ma nepostihla aj vlna druhá. Dlhšie tri minúty môjho života. Ale ešte stále v rámci možností. Ešte som to prestál pri anglických nadávkach . Pokiaľ neprejdem na slovenské vulgarizmy tak je to všetko v pohodičke .

Slniečko sa ustráchalo vyjsť a tak som sa musel uspokojiť s vetrom. Nebolo to také efektívne sušenie ako pred tým, ale keď neprší, tak nech aspoň ani nekvapká. Napokon prišla aj tretia vlna, ktorá ani nestojí za reč. A tak som teda tu... doma... dúfam, že do štvrtej to prejde, lebo sa chcem ísť ešte bicyklovať, deficity totiž treba dopĺňať aj keby kombajny padali.

Okomentované zatiaľ iba 8krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

14:55

Ohodnotníkovať

Kecy