Tak vazeni... na buduce sa vam na nejaku interaktivnu stredu mozem vykaslat .

Ale tentokrat si to este odbijem...

Ten perex neberte vazne... ziadny sedivy vlas som si nenasiel... iba sedivy chlp v oboci... no to je fuk.

Starnutie, ktore som na sebe zacal pozorovat sa tyka dusevnej casti cloveka. Konkretne rozumovych schopnosti. Kedysi som bol matematicky na urovni, ved mam aj po kom byt, nejaky moj predok bol matematicky profesor a moje obe sestry su z matiky nadupane ako encyklopedia.

Taktiez som bol dobry programator. A to hovorim bez akeholkolvek nadnesenia. S dostatkom casu som dokazal naprogramovat takmer cokolvek. O tom ze to mnohokrat bolo neefektivne (raz som jednu cast kodu zmensil z 1600 na cca 30 riadkov) a taktiez "neprogramatorske" (t.j. vela vela vela goto) ani nebudem hovorit .

Ale proste som stravil priblizne 3 roky programovanim. Ze z toho nie su ziadne vysledky je tiez vedlajsie. Aspon som nieco robil, cvicil som si tu moju malu hlavicku.

Teraz... teraz mam problem vyrobit z dvoch bodov linearnu rovnicu. Zakladne programy v C mi robia zavazne tazkosti. Nad tym co som kedysi zmakol behom 5 minut teraz rozmyslam hodinu, dve.

Som jednoducho vykvaseny. Stale to nie je najhorsie, lebo este stale som pre niektorych ludi v istych oblastiach cosi ako guru. Ale je to hlboko pod mojim priemerom a mna to nehorazne stve. Rozum bola totiz jedina vec v ktorej som aspon trosicku vynikal. A teraz uz nemam ani to... zla vec . (aj ked je pravda ze som svoje travenie prazdnin a celkove volneho casu zacal zameriavat viac fyzicky ako psychicky... ze by mi pomaly narastajuce svalstvo obmedzovalo mozog? )

Okomentované zatiaľ iba 6krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

16:10

Ohodnotníkovať

Kecy