Napriek ocakavaniam som rano vstal a bol som v podstate v pohode. Ked uz to musi byt, tak to musi byt. V pohodicke som sa najedol, dokonca som si aj zuby umyl a uz som si to sinul na zastavku.

Este aj do busu som nastupil, celkom prazdny bol (zacinam si mysliet ze tie zmeny v MHD boli fakt dobre), aj do dalsieho busu som nastupil, aj do skoly som prisiel. A tu nastal zlom v mojom stave.

Ono to bolo prevazne sposobene tym, ze pan Ing. Kardos, sice rozpraval o zaujimavych veciach, ale znacne nudne . Ale musim priznat ze Robotika (tak sa onen predmet, ktory mam v tyzdni prvy vola) zatial nenaplnila moje obavy. Mal by to byt totiz najtazsi predmet tohoto semestra. A pritom sme sa iba hrali s takym volajakym starym ruskym robotikom... no vlastne to bolo iba pohyblive rameno, ale aj tak sranda.

Tak som prezival (akoze prezíval, nie prežíval) celu Robotiku a na moje potesenie Viktor priniesol ping-pongove rakety a lopticku, takze sme si zapinkali. Nasledovalo este jedno cvicenie, ktore trvalo cca. 10 minut, takze jeho absolvovanie ani nema zmysel popisovat.

Potom som sa konecne zastavil u mojej veducej projektu (zapamatajte si prosim vas skratku VP, lebo sa mi to nebude chciet nasledujucich 10 mesiacov furt vypisovat cele ). Dala mi instrukcie ohladom projektu, s tym ze mi mailom posle nejake papiere... to som netusil ze ide o 6 stran odborneho textu v anglictine. Nastastie je to odborny text nasho odboru a nie nadarmo prekladam titulky k MacGyverovi, takze zatial som precital dve strany bez pouzitia slovniku .

Ako som si povedal rano po zobudeni – este 47krat .

Okomentované zatiaľ iba 6krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

14:50

Ohodnotníkovať

Kecy