Vonku bolo krasne polooblacno, uz par dni studena noc a mne to jednoducho nedalo. Ja som tu vodu proste musel skusit. A nebolo to az take zle.

Jedneho krasneho stredajsieho dna som sa vybral na moje tolko milovane Kosariske, zname to jazierko. Ked som niekomu v poslednych dnoch povedal ze sa chcem ist kupat do jazera iba si tukal na celo. Ale ja som vedel svoje a tvrdohlavo som si isiel sa svojim.

Podarilo sa mi cosi necakane, zalozil som svoju osobnu tradiciu. Septembrove kupanie v jazere. Neviete si predstavit tu idilku, ked vidite priezracne ciste azurovo modre 16 hektarove jazero a nikde ani cloviecika. Slniecko ledva presvita z oblakov, ktore sa zurivo zenu po oblohe a vy pomaly zasuvate ruku do chladivej vody... prijemne chladivej, musim podotknut.

Neodvazim si odhadnut teplotu vody, ale bola prekliate nizka. Ked som tam vrazil ruku o chvilu som uz necitil chlad, pretoze mi v nej zamrzla krv a nervove zakoncenia nemohli prenasat pocity a dojmy. Postupne som tam liezol hlbsie a hlbsie. Ked som dosiahol centrum teplotnej kontroly (rozkrok) trcali moje nohy vo vode presne 7 minut. Dalsich osem minutok som pokracoval znacne opatrnejsie. Udrzat ruky pri tele dalo zabrat.

Po 15 minutovej priprave som sa odhodlal a preplaval som asi 15 metrov. Nasledne som vyliezol z vody a onedlho som sa pobral domov.

Na buduci rok to budem musiet skusit neskor ako 14.9. O 40 rokov sa mozno budem kupat cely rok .

Okomentované zatiaľ iba 4krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

19:00

Ohodnotníkovať

Kecy