Nie je to tak davno co som chodil na strednu skolu. Zlaty vek mojho zivota. Roky 1998 az 2002. September az jun. Rok co rok.

Momentalne sa nachadzam niekde v Chotebori, uzivam si leto s niekolkymi priatelmi a prijemne sa zabavam. Je preto cas si zaspominat na stare dobre casy, ked vsetko bolo inak.

Prvy rocnik na strednej bol pre mna dost zvlastny. Nikoho som nepoznal, bol som utiahnuty a hanblivy. Ale nebolo to najhorsie. Medzi najsvetlejsie momenty, ktore si budem pamatat snad do smrti, patri navsteva dvoch typkov majucich na hlavach kukly.

Raz, niekde v prvom rocniku, sme mali hodinu Dejepisu. No, Dejepis sme mavali 2x do tyzdna, ale tato jedna hodina bola vynimocna. Asi 10 minut po zvoneni sa otvorili dvere skrine, ktora predtym dlhe mesiace v tichosti postavala v rohu miestnosti a vystupili odtial dvaja maskovani chlapici.

Presli stredom triedy a pri odchode este jeden povedal: "Dovidenia." Ucitelka a aj my sme ostali sediet ako mechom udreti (niektori maju nasledky do dnes). "Kto to bol? Vy ich poznate?" zacala sa vypytoval ucitelka Dejepisu. Dostalo sa jej od nas iba ticheho odmietnutia.

Vybehla von na chodbu a nasledne az na vratnicu. O par minut sa vratila spat: "No tak toto som este nevidela... vratnik ich v pohode pustil." A tak bolo po Dejepise. A nasledne aj po skrini. Teda skrina zostala, dvere odisli, asi aby sa take cosi neopakovalo. A to nielen v nasej triede, ale na celej skole.

Zo skrine sa stal simulator Mestskej Hromadnej Dopravy a inak sa vsetko vratilo do povodneho stavu. A mne zostala prijemna a vesela spomienka.



Okomentované zatiaľ iba 4krát.
Predchádzajúci článok     Nasledujúci článok

12:00

Ohodnotníkovať

Kecy