Ozaj, spomenul som že sme narazili na pevninu. Prvý poznatok
o domorodcoch bol, že lodiam hovoria „čatka“.
Ako som na to prišiel? Nuž, keď sme dorazili, všetci sa škaredo pozerali
a kričali „Kam, čatka? Kam, čatka?“ Aspoň tak som rozumel. Pomenovali sme
to tu Agátová zem, aj keď tu agáty nerastú. Podľa jednej starej mapy, ktorú tu
zanechala nejaká konkurenčná výprava a ktorú mi ukazoval miestny
zodpovedný vedúci, by sa to tu malo volať Kamčatka. Nejakí divní cudzinci to
museli byť, čo to takto pomenovali.
32. deň výpravy. Sušíme sa v Agátovej zemi. Obchody
stagnujú, domorodci nechcú ani Janov satelit. Jano sa teší, Imrich hromží. Fero
dnes písal listy domov. Podozrievam ho z toho že to robil iba preto aby
mohol oblizovať známky na ktorých je kráľovná. On ich totiž oblizoval
z oboch strán. Fero je divný. Ostatne, všetci sme divní. Ktorý normálny
človek by išiel na výpravu s tonou mrazených mrkiev?
Domorodci povolili. Kúpili vajíčka. Bolo mi ľúto ich dať z ruky,
radšej by som obetoval polovicu posádky, ale človek nemôže mať všetko. Imrich
sľúbil že keď budú kuriatka, že mi vajíčka dá. Keď som Janovi ukázal novučičký
DVD rekordér, skoro ma zhodil z paluby. Vraj, takú šunku by nekupoval ani
od Vietnamca, nieto Agátnika, ako sme pomenovali miestnych obyvateľov. Aj som
sa ho opatrne pýtal, že čo má proti značke Somy, ale neodpovedal. Ja som s ňou
veru spokojný. Skoro tak ako s mojimi teniskami Abibas.
Dnes by sme mali niekoho ukrižovať. Niečo v hlave mi
hovorí že číslo 33 nie je úplne čisté. Ukrižovali sme psa Agátnikov a tak sme
museli zase uplávať preč. Napli sme plachty, Fero napol žalúdok, lebo zjedol
niečo pokazené včera večer a už nás nebolo. Fera napínalo celý deň, aj keď
plachty boli dávno spustené.
Mišo, náš palubný lekár si začal písať konkurenčný denník.
Vyhlásil som novú súťaž s názvom „Spáľ
doktorovi denník“. Ujala sa. Na konkurzy, opäť štyri, opäť jeden vpredu,
jeden vzadu a dva v podpalubí, prišlo 7 chlapov, 3 sliepky, kohút a králik.
Jednoznačne vyhral Mišo, pretože on jediný vedel kde denník ukryl. A potom
mi odprisahal že ho zničil. Špehovia mi potvrdili že klame. Vraj ho videli
písať. Nuž a čo by písal ak nie denník?
34. deň našej výpravy bol prelomový. Miša sme zatkli a čakal
ho spravodlivý súd. Obžaloba znela jednoducho – kradnutie ochrannej známky
kapitánovho denníka, nepovolené písanie a klamanie. Za obhajcu si
prefíkane zvolil Paľa, ktorý zároveň robil aj žalobcu. Ej veru, nedostatok
právnikov máme na palube. Nebudem to zdržovať, Mišovi sme vyrúbili trest
odňatia denníku a zaplatenie pokuty 14 obedov a dve večere. Paľo mu
spravil aj splátkový kalendár, takže všetci boli spokojný a aj Mišo bol
sýty. Občas.
Ale nie kvôli súdu bol dnešný deň prelomový. Prelomil sa nám
hlavný sťažeň. Expertíza zistila že neudržal Janov satelit. Vlastne ani nie tak
satelit ako tie kilogramy exkrementov čajok. Ale čo, sťažne aj tak
nepotrebujeme, teda pokiaľ máme plutónium do reaktoru.
Okomentované zatiaľ iba 0krát.
23:10
Ohodnotníkovať
