Po obede som si zavolal Imricha, že ako je možné že nechová
sliepky. „Nemkázali ste pán šéf“ Nuž pravdu vraví. Nemkázal som. Opáčil som že
teraz už kážem a on na to že kde má vziať sliepky. Ej, chlapče, to nie je
moja starosť. Povedal som mu, že nech si pripraví mrkvu, že budeme robiť
obchod. Blížime sa k Afrike. Cítim to. Hlavne v kostiach. Aj keď ich
mám celé premrznuté.

Plavíme sa už celých 6 dní. No vlastne necelých, polnoc bude
čo nevidieť. Afriku tiež nevidieť. Ani s ďalekohľadom a to má zoom
viac než 12x. Chlapi sa zase cítia byť podvedení. Teda okrem Jana, ktorý začal
sledovať Dallas. Furt pobehuje po lodi a vŕta do paluby. Hľadá ropu.
Neviem či nájde, ale ak áno tak mu ju zdaním. Fero už prestal oblizovať figúrky
zo šachu. Asi preto, lebo mu ich pes zožral. Bol hladný a mrkvy nechcel.
Imrich sa ma pýtal či už budeme kotviť. Chce robiť obchody. Odvetil som mu:
„Dočkaj času ako kapitán Afriky“.

Plavíme sa siedmy deň. Imrich sa dočkal aj ja som sa dočkal.
Afrika. Konečne. Vystúpil som na posvätnú africkú zem a do ľadu som
zapichol kráľovninu vlajku. Vlastne nie celkom do ľadu ale do nohy domorodcovi.
Veľmi sa zľakol a zvrieskol na mňa: „Gavariš pa rusky?“ Chcel som povedať
„Daj mi pokoj“ ale akonáhle som vyslovil „Da..“ už začal blekotať niečo vo
Svahilčine, či ako to v tej Afrike rozprávajú.

Dali nám čaj a Imrichovi vymenili mrkvu za sliepky.
Budú vajíčka. Aj kohúta sme vzali. Bránil sa ale musel ísť. Ešte som nevidel 12
kilového kohúta. Ej veru, dobre ich tu kŕmia. Výdatne. Asi snehom. Toho je tu
strašne veľa. Fero začal hrať tenis so snehovou guľou ale trafil starostov dom
a rozbil mu okná. To by mi ani nevadilo, keby to nebolo v hosťovskej
izbe kde som mal spať.

Dnes sme sa neplavili. Zamrzla nám loď. Starosta, inak prezývaný
Ivan, nám dal zo tri psie záprahy. Išli sme do vnútrozemia pre sekery. Oni
v dedine nemali. Vraj načo. Stromy tam aj tak nerastú a pobiť sa môžu
aj s nožmi.

Snežíme sa druhý deň. Sneh je úplne všade. Ráno som otvoril
konzervu s hráškom a hádajte čo bolo vnútri. Hrášok? Kdeže. Bola plná
snehu. Neskôr som sa dozvedel že Fero zožral hrášok a konzervu naplnil
snehom. Fakt začínam rozmýšľať že ho degradujem. Uvidíme.

Po obede som bol príjemne prekvapený. Uvidel som niečo čo
nebol sneh. Prekvapenie pretrvalo ale už nebolo také príjemné. Bol to vlk. Asi
hladný vlk, lebo vrčal a slintal. Konzerva od hrášku plná snehu sa mu
nepáčila, lebo vrčal a slintal ešte viac. Možno to bolo spôsobené aj tým
že som mu ju hodil do hlavy. Jano ho odlákal nejakou klobásou a keď som sa
ho pýtal že kde ju vzal tak mi odvetil aby som sa nepýtal. Tipujem že to bola
mrkva.

Snežíme sa druhý deň. Už vidíme aj nejaké kríky. Jasný znak
vnútrozemia. Do dediny sme prišli niečo po jedenástej. Privítali nás čajom. S rumom
alebo čo to bolo za pálenku. Zahrialo nás to a hneď ako sme vymenili
sekery za mrkvy, ponáhľali sme sa k lodi.

Kecy